Môže byť terapia červeným a infračerveným svetlom alias fotobiomodulácia alternatívou liečbou pre cukrovku a metabolický syndróm?

Zdá sa, že áno, pretože štúdie na to poukazujú. V dnešnom krátkom článku sa na túto tému pozrieme bližšie.

Toto Vás v dnešnom krátkom, no praktickom článku čaká:

• Pozrieme sa na to ako naše mitochondrie premieňajú cukor na energiu?
• Prečo nám po jedle cukor v krvi stúpne a ako klesne nazad?
• Aké tipy cukrovky poznáme a prečo pri cukrovke druhého tipu býva cukor v krvi taký vysoký?
• Aký má vplyv červené svetlo na cukrovku aj glykémiu?
• Praktické tipy, z akej vzdialenosti a ako presne používať svoje zariadenie na zníženie glykémie, respektíve ako zaradenie využiť ako alternatívnu liečbu pri cukrovke?

Terapia svetlom alias chromo terapia ako najstaršia liečebná metóda ľudí

V prvom rade si na úvod povedzme, že sa Vám nesnažíme dávať lekárske odporúčania. My sa venujeme alternatívnemu smeru, a alternatívnym riešeniam, medzi ktoré spadá práve aj terapia svetlom. Veď koniec koncov, v roku 2013 publikovala známa výskumníčka Tiina Karu prelomovú štúdiu s názvom - "Je čas zvážiť fotobiomoduláciu ako ekvivalent lieku?" Tiež nie je tajomstvom, že svetelná terapia patrí medzi najstaršie liečebné metódy používané ľuďmi. Bola využívaná už u Egypťanov a je historicky známa ako solárna, či chromo terapia.

No a samozrejme, ku dnešnému dňu už existujú tisíce ďalších štúdií, ktoré dokazujú výhody spojené s terapiou červeným svetlom.

Dnes sa teda pozrieme na zníženie glykémie a využitie červeného svetla ako alternatívu pre cukrovku (diabetes).

Ako sa v našich mitochondriách oxiduje cukor (glukóza)

Čo je to bunkový cyklus a ako v ňom premieňame prijaté "kalórie" alias potravu na energiu si určite pamätáte z nášho nedávneho praktického článku o Pulzácii. Ak však nie, nemusíte sa báť, pretože Vám to v 3 praktických vetách hneď zopakujeme.🙂

Pod pojmom respirácia (alebo aj bunkové dýchanie) sa v biochémii označuje proces, v ktorom bunky získavajú energiu rozkladom potravy (tuky, cukry a bielkoviny). Deje sa to v organelách, ktoré každý "EasyLight-ák" pozná a volajú sa mitochondrie . [R]

Mitochondrie jednoducho pomocou respirácie rozložia energiu z jedla (teda aj cukor) na elektróny a protóny, z ktorých vytvoria ATP, oxid uhličitý (CO2), vodu a energiu. [R]

No čo, boli to 3 vety? Vidíte? Aj takto jednoducho dokážete pochopiť Vášmu metabolizmu - vy zjete "veľké" jedlo, no a Vaše mitochondrie z neho odoberú takmer neviditeľné subatomárne častice, z ktorých vznikne energia a Vy tak dokážete dýchať, premýšľať, hýbať sa a žiť.🙂

Teraz si to v ďalších stručných vetách trošku rozdelíme, aby ste pochopili ako nám červené svetlo dokáže pomôcť s cukrom.

Prečo nám po jedle stúpne cukor?

To, že naše telo potravu využíva na tvorbu vody, oxidu uhličitého (CO2) aj energie už viete z riadkov vyššie. To platí aj pre cukor (glukózu). Tiež nie je tajomstvom, že glukózu si naše telo tvorí dokonca aj samé, v časoch, keď sme nalačno, spíme, a pod.

Čo je však dôležité poznamenať je, že keď cukor prijmeme, než sa dostane do mitochondrie a rozloží na vodu, energiu a CO2, trvá to nejaký čas. Obzvlášť, ak skonzumujeme nejaké komplexné sacharidy, ktorých rozhľad zaberie viac času. No a pokým sa to nestane, cukor nám úplne logicky ostane v krvi zvýšený.

Toto je dôvod, prečo nám po jedle, obzvlášť po vysoko sacharidovom, bežne v krvi stúpne cukor. Cukrovkári to poznajú obzvlášť dobre, pretože si ho v krvi neustále merajú a zaznamenávajú.

To by sme mali. Teraz však vo vzduchu visí otázka - čo sa podieľa na prirodzenom poklese cukru a udržiavaní jeho stabilnej hladiny? Určite Vás neprekvapí odpoveď - mitochondrie.

Ako nám po jedle vďaka mitochondriám klesne cukor nazad?

Teraz od Vás chceme jednoduchú vec. Trochu predstavivosti. Predstavte si drez v kuchyni. Keď pustíte vodu, začne tiecť do drezu a následne steká cez odtok von. Keď sa však odtok upchá, voda sa v dreze začne hromadiť. Hladina bude stúpať.

Jednoduché, však? No a s cukrom v krvi je to rovnaké. Vaše mitochondrie sú v tomto prípade ako odtok, pretože sú finálna zastávka, kde sa cukor metabolizuje. Ak nepracujú správne a energiu tvoria pomaly, cukor ostane zvýšený dlhšie.

Každý si to viem overiť aj v praxi. Stačí keď si predstavíme nejaké zdravé malé dieťa, či zdravého dospelého, ktorý zje zákusok a jeho cukor v krvi sa do par minút ustáli. Avšak naopak cukrovkár po takomto dezerte bude mať cukor v krvi zvýšený príliš. Rozdiel je len v ich mitochondriách. Zatiaľ čo zdravé mitochondrie zvládnu premeniť nejakú nálož cukru na energiu behom pár minút, iné mitochondrie toho schopné nemusia byť a cukor v krvi ostane zvýšený dlho kde môže spôsobovať problémy, ako napr. tzv. glykáciu hemoglobínu (lekári to merajú ako glykovaný hemoglobín).

Teraz už však všetci vidíte, že obmedzovanie cukru, respektíve úprava diétneho režimu je len jedna stránka mince. Tou druhou, za nás dokonca dôležitejšou, je oprava mitochondrií. No a práve tu do hry vstupuje červené a infračervené svetlo.

Kde do hry vstupuje červené svetlo a aký má vplyv na glykémiu?

Červené a infračervené svetlo pomáha našim "mocným" mitochondriám lepšie fungovať. Lepšie fungujúce mitochondrie zasa znamenajú lepšiu tvorbu energie aj oxidáciu glukózy (cukru). Najjednoduchšie to pochopíte na našej krásnej ilustrácií. Vidíte?

Ak by ste to chceli aj trochu detailnejšie, ponúkame Vám ešte druhý pekný obrázok. Pochádza zo štúdie, ktorú ste mohli vidieť aj v nedávnom článku o pulzácií, kde je ukázané ako červené svetlo 670 nm zlepšuje viskozitu vody okolo motorov v mitochondriách. [R]

Práve preto je červené svetlo veľmi efektívne aj v redukcii a stabilizácií glukózy po jedle. Červené svetlo vplýva na mitochondrie, ktoré vďaka nemu lepšie oxidujú glukózu. Glukóza teda nemá dôvod ostávať v krvi zvýšená dlhú dobu, čo znamená menšie riziko glykácie aj zdravotných problémov. [R]

Reálne štúdie, ktoré ukazujú, že už 15 minútová terapia vhodným červeným svetlom zníži glykémiu až o 27%:

V štúdiách sa ukázalo, že červené svetlo ma schopnosť zvyšovať elektrický potenciál mitochondriálnej membrány a zlepšiť tým produkciu ATP. Vďaka tomu dokáže červené svetlo pravdepodobne ako vedľajší efekt zlepšiť oxidáciu glukózy a korigovať jej množstvo v krvi.

Podľa štúdií sa dokonca ukázalo, že už 15-minútové vystavenie sa svetlu 670 nm (40mW/cm2, celkovo 36 J/cm2), znížilo stupeň zvýšenia hladiny glukózy v krvi po príjme glukózy o 27,7 % počas 2 hodín. Áno už 15 minút malo takýto obrovský vplyv. [R]

V dôsledku toho možno použiť svetelnú expozíciu 670 nm na zníženie výkyvov glukózy v krvi po jedle. To môže znížiť škodlivé kolísanie hladiny glukózy v krvi v tele, čo je hlavný rizikový faktor pre diabetické komplikácie aj cukrovku. Inými slovami terapia červeným a infračerveným svetlom vďaka tomu ponúka bezpečný, neinvazívny a alternatívny spôsob liečby cukrovky v domácom prostredí.

Na záver nás ešte čaká praktické odporúčanie, ako presne svoje zariadenie EasyLight Mitochondriak používať, no možno by stálo za to pripomenúť Vám predtým staré známe porekadlo:

"Raňajkuj ako kráľ a večeraj ako žobrák!"

Počuli ste ho už niekedy? Veríme, že áno. Veta je to veľmi pravdivá, hoci nám v minulosti nepovedali prečo. Dôvod bol vždy červené svetlo a jeho absencia vďaka západu slnka. Ráno, keď slnko vychádza, máme prirodzene veľmi veľa červeného aj infračerveného svetla. Aj vďaka nemu by sme svoje najväčšie jedlá mali jesť počas dňa, kedy sme aj najviac aktívny. Avšak večer, keď slnko zapadá, strácame aj jeho červené svetlo a naše mitochondrie teda nie sú pripravené na vysokú „nálož“.

Praktické tipy ako presne využiť zariadenia EasyLight | Mitochondriak pri problémoch s cukrom

V našich zariadeniach sme od začiatku išli inou cestou, pričom sme do nich schválne dali aj svetlo 670 nm. Dokonca je v paneloch obsiahnuté vo väčšom množstve, čo má ďalší benefit.

Diódy sú v našich paneloch rozložené v pomeroch:

• pre červené svetlo (RED) - 630:670 = cca 20:80 
• pre blízke infračervené svetlo (NIR) - 810:830:850 = cca 10:10:80 (množstvo diód sa líši podľa veľkosti panelu)

Pri ich pomere sme prihliadali na to, aby sa čo najviac zhodoval s krivkou spektrálnej absorpcie ľudským telom a tiež sme chceli zabrániť prehrievaniu tkanív, ako to môže byť pri zariadeniach s rozložením 1 ku 1.

Ako teda vidíte, pri terapii našimi zariadeniami dostanete celkom „slušnú dávku“ so 670 nm.

Pri našich paneloch EasyLight, ktoré všetky obsahujú 670 nm, dosiahnete intenzitu osvietenia 40 mW/cm2 pri vzdialenosti cca meter od zariadenia. Ako ste videli aj v štúdiách vyššie, už 15-minútová expozícia po jedle mala veľký vplyv na cukor v krvi.

Ak vlastníte pokročilejšie zariadenie 2. generácie, kde si viete intenzitu znižovať/zvyšovať podľa potreby, prípadne zvoliť pulzáciu, môžete docieliť ešte lepší prienik do tkanív a osvecovať sa kľudne dlhšie.

Naše záverečné tipy pre zlepšenie glykémie (nie len) s použitím terapie červeným svetlom:

• Jedzte 2 až 4 jedlá denne. Väčšine ľuďom budú postačovať podľa nás 3, s odstupom aspoň 4 hodiny medzi nimi. Vďaka tomu bude vaše telo prirodzene lepšie regulovať cukor v krvi. 
• Nejedzte blízko pred spaním. Ideálne bude, ak budete jesť najväčšie sústo keď je ešte vonku svetlo. 
• Snažte sa počas dňa tráviť vždy aspoň pár minút na prirodzenom slnečnom svetle. Najlepší je vždy východ a západ slnka, ktoré sú prirodzene bohaté na červené aj infračervené svetlo.
• Ak máte väčšie sústo alebo problémy s glykémiou, môžete po jedle zaradiť terapiu červeným svetlom. Vyberte si však overené zariadenie, kde viete, že majú 670 nm a tiež vhodnú intenzitu.
• Najlepšie spravíte, ak to spojíte aj s pohybom. Dajte si po jedle pár minútovú prechádzku vonku, na slnečnom svetle, alebo si po nej doprajte terapiu so svojím zariadením

Náš TIP pre pokročilých biohackerov:

Ak vlastníte panel Office, ktorý je veľmi praktický a spratný, prípadne ešte menší laser, môžete si zariadenie nasmerovať na brucho aj počas jedenia a využiť tento čas na terapiu. 15 minút je priemerná doba konzumácie jedla. Ak jete dlhšie, aktivujte si pulzáciu 292 a 587 Hz a dobu expozície môžete zdvojnásobiť. Zabijete 2 muchy jednou ranou!

Zdroje a štúdie:

1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9632789/
2. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3643261/
3. https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Respir%C3%A1cia_(bioch%C3%A9mia)
4. https://www.researchgate.net/figure/Mitochondrial-nanomotor-A-During-ATP-synthesis-the-rotor-turns-about-9000-times-per_fig1_279965777