Vedeli ste, že kvalitná pulzácia červeného a blízkeho infračerveného svetla (tzv. NIR) má aj iné benefity ako len hlbší prienik do tkanív?

Dôležitý základ o tom, ako funguje pulzácia ste sa dozvedeli v tomto našom článku. V dnešnom článku sa pozrieme konkrétne na bunkové dýchanie aj molekulu s názvom oxid dusnatý. Ako totiž o pár riadkov nižšie zistíte, pulzované svetlo má odlišný vplyv na oxid dusnatý ako kontinuálne svietenie, vďaka čomu dokáže ešte viac podporiť bunkové dýchanie, tvorbu ATP, ale aj tvorbu metabolickej vody (tzv. deutéria zbavenej vody). [R]

Čo je to bunkové dýchanie (respirácia)

Pod pojmom respirácia (alebo aj bunkové dýchanie) sa v biochémii označuje proces, v ktorom bunky získavajú energiu rozkladom potravy (tuky, cukry a bielkoviny). Rozklad cukrov a tukov zahrňuje glykolýzu, betaoxidáciu a Krebsov (Citrátový) cyklus. [R]

Toto dýchanie v nás prebieha v na to určených organelách, tzv. mitochondriách. Mitochondrie verím všetci naši čitatelia poznajú, pretože sú to práve ony, ktoré boli inšpiráciou aj pre našich „Mitochondriak-ov“! 😊

My Vás však nechceme nudiť biochémiou a tak ideme rovno k veci. Energia z jedla sa v našich mitochondriách využíva v tzv. (mitochondiálnom) dýchacom reťazci, kde pomocou elektrónov a protónov tvoríme ATP, oxid uhličitý (CO2), ale aj vodu. [R]

Naše mitochondrie tvoria ATP, oxid uhličitý a vodu:

Ako teda vidíte, ATP, CO2 aj voda, sú všetko produkty prirodzenej respirácie a metabolizmu. Oxid uhličitý poznáme všetci. Je to plyn, ktorý vydychujeme a následne ho dýchajú rastlinky, ktoré zasa vydýchnu kyslík.

ATP je známe ako náš chemický substrát energie. Potrebujeme ho vždy, keď sa hýbeme, cvičíme, myslíme, trávime,... Zároveň je dnes známe, že práve červené a NIR svetlo stimulujú produkciu ATP. Najlepšie to robí práve vlnová dĺžka 670 nm, čo je aj dôvod, prečo sme ju do našich zariadení zaradili od začiatku a v pomere 80 ku 20 so 630 nm (na rozdiel od konkurenčných značiek).

Podľa štúdií sa tiež ukazuje, že práve svetlo 670 nm preniká do našich buniek aj mitochondrií, kde mení viskozitu vody, čím zlepšuje produkciu ATP a teda našu energiu. [R]

Tu si môžete pozrieť jeden z obrázkov od jedného z našich zakladateľov – founder Jaroslav Lachký, ktorého prácu môžete poznať z jeho kníh, blogov, či prednášok, aké organizuje.

Posledná vec je voda. Práve na základe lepšej činnosti aj stimulácií ATP tvoria mitochondrie aj kvalitnejšiu vodu. Naše mitochondrie pomocou bunkového dýchania vodu dokonale filtrujú a čím kvalitnejšie pracujú, čím viac ATP tvoria, tým je kvalitnejšia aj naša vnútorná hydratácia. [R]

Kde do hry vstupuje molekula - oxid dusnatý (NO):

Oxid dusnatý (z angličtiny nitric oxide = NO) je prirodzene vyskytujúca sa molekula v tele, tvoríme si ju sami, a je známy ako vazodilatátor. To znamená, že rozťahuje naše cievy, vďaka čomu nám ľahšie prúdi krv a máme nižší tlak (menšie riziko kardiovaskulárnych problémov). [R]

Druhou dôležitou úlohou oxidu dusnatého je, že má taktiež vplyv na bunkové dýchanie (respiráciu). Keď sa dostane do mitochondrie, dokáže bunkové dýchanie spomaliť a tým znížiť aj produkciu metabolickej vody.

Zrejme sa teraz sami seba pýtate, prečo je oxid dusnatý taká „zázračná“ molekula, ktorá má benefity na srdiečko, keď nám na druhej strane zhoršuje produkciu vody, však? Verte, či nie, pre naše bunky to má veľký benefit.

Pozrime sa najskôr na to, ako sa oxid dusnatý tvorí.

Ako tvoríme oxid dusnatý (NO):

Oxid dusnatý je produkovaný vďaka viacerým stimulom, ako napr. nazálne (nosné) dýchanie, UV svetlo, ale aj červené svetlo. Je to práve červené svetlo (670 nm), ktoré veľmi dobre podporuje dilatáciu krvných ciev, pretože podporuje tvorbu oxidu dusnatého (NO). [R]

Ako teda vidíte, sú to bežné veci, ktoré využívame každý deň, ako prechádzka, dýchanie nosom, pobyt vonku na slniečku, červené svetlo. Naše telo tento plyn tvorí takmer stále. No a tu sa dostávame k „rozuzleniu“.

Prečo oxid dusnatý v niektorých situáciách spomaľuje bunkové dýchanie a produkciu metabolickej vody?

Oxid dusnatý spomaľuje tvorbu vody v mitochondriách:

Podľa štúdií vieme, že oxid dusnatý produkciu vody naozaj spomaľuje. [R] Dôvod je ten, že to naše telo občas vyžaduje, pretože vďaka tomu opravuje svoje bunky. Nazýva sa to apoptóza. [R] Ako vidíte, na pár minút denne je to pre nás pozitívne. Avšak aj dobrého veľa škodí.

No a je to práve červené svetlo, ktorého máme normálne v slniečku najviac, ktoré produkciu oxidu dusnatého stimuluje, no zároveň mu zabraňuje spomaľovať bunkové dýchanie. Robí to vďaka neumožneniu naviazať sa na štvrtý komplex mitochondrie s názvom Cytochróm C oxidáza.

To znamená, že keď sme vystavený vhodnému červenému svetlu (napr. zo slnka, či bezpečného zariadenia na terapiu svetlom), naše telo produkuje dostatok oxidu dusnatého, a zároveň tvorí aj viac ATP a vody.

Pulzované červené svetlo podporuje inhibíciu NO najviac:

Už sa blížime k záveru nášho článku, kedy Vám ešte ukážeme, prečo ideme od začiatku inou cestou ako mnohé podobné značky. My vieme, ako pulzácia funguje a tiež, v čom sú jej veľké benefity.

No a jedným z týchto benefitov je, že pulzované červené svetlo podporuje ešte väčšiu produkciu ATP a metabolickej vody, akú s kontinuálnym svietením nedosiahnete. [R, R]

Podľa štúdií sa ukázalo, že pulzné červené svetlo môže byť ešte efektívnejšie v disociácii NO zo štvrtého komplexu mitochondrie (CCO), vďaka čomu mitochondria začne produkovať viac vody a teda aj viac ATP.

Pri klasickom kontinuálnom svietení, sa NO z CCO odpojí iba raz, kdežto pri pulzom svetle je množstvo jednotlivých „odpojení“ oxidu dusnatého znásobené. [R, R]

(Dodatok: Dovolíme si tiež na záver napísať jednu malú špekuláciu od nášho zakladateľa – Jaroslava Lachkého. Podľa neho je: „tento efekt pulzácie na bunkové dýchanie zapríčinení aj tým, že naše mitochondrie oscilujú tiež v špecifických frekvenciách a zároveň samé tvoria červené aj blízke infračervené svetlo.“

Či sa tieto slová potvrdia niekedy aj štúdiami nevieme, no odhliadnuc od presného mechanizmu vieme, že pulzácia na bunkové dýchanie a tvorbu ATP aj vody naozaj funguje lepšie.

 

Záverečné tipy ako využívať pulzáciu:

V prvom rade si dobre vyberajte zariadenie, ktoré naozaj poskytuje kvalitnú pulzáciu a majú to aj zmerané. U nás tieto merania poznáte od začiatku a môžete ich vidieť aj v tomto videu.

Všeobecné odporúčanie pri použití pulzácie u nás sú takéto:

• 10 Hz Pulzácia - bolesti a relaxácia/regenerácia (navodenie pomalých alfa vĺn) - odporúčame využiť iba NIR alebo si pri zapnutí RED/NIR nasadiť ochranné okuliare (pretože pulzáciu budete očami vidieť)
• 40 Hz Pulzácia - najmä pre mozog a kognitívne funkcie, môžete využiť priamo na hlavu (odporúčame taktiež využiť ochranné okuliare, prípadne zapnúť iba NIR)
• 73 Hz pulzácia - najmä pre mozog a kognitívne funkcie
• 146 Hz pulzácia - najmä pre podporu a regeneráciu svalstva 
• 292 a 587 Hz pulzácia - vhodné najmä pre mikrobióm alebo všeobecne pre regeneráciu a hlbší prienik svetla do tkanív, kostí, fascií,...

*Odporúčame módy pulzácie striedať, vyskúšať pár dní jeden, potom druhý a nájsť, ktorý Vám robí lepšie. Niekto, koho napríklad bolí často chrbát, bude mať väčší úžitok z 10 Hz pulzácie. Iný si však môže zapnúť 40 Hz a s panelom si svietiť priamo na temeno hlavy, či zboku (napr. kvôli pamäti, učeniu sa,....) a iný zasa rýchlejšie pomôcť svojmu črevu a tráveniu s pulzáciou 587 Hz. 

Zdroje, štúdie a citovaná literatúra: 

1. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9963022/
2. https://sk.wikipedia.org/wiki/Respir%C3%A1cia_(bioch%C3%A9mia)
3. https://www.nature.com/articles/srep12029
4. https://www.wikiskripta.eu/w/Oxid_dusnat%C3%BD_(FBLT)
5. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1011134421000919
6. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5487294/
7. https://sk.wikipedia.org/wiki/Apopt%C3%B3za
8. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17066004/
9. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2933784/
10. T. Karu J. Photochem. Photobiol. B Biol., 49 (1999), pp. 1-17