Červené svetlo, mitochondrie, ATP a deutéria zbavená voda
Čo je deutérium, ATP syntáza, deutéria zbavená voda a aký vplyv na ne má červené svetlo?
Otázky, respektíve slová vyššie, ako napríklad "deutérium", "deutéria zbavená voda", sú možno pre väčšinu z vás čitateľov zvláštne, pretože ich nepoznáte, no sú dôvodom prečo vlastne vznikol celý projekt Mitochondriak!
Zariadenia EasyLight Mitochondriak, rovnako ako aj naša myšlienka, sa totiž od začiatku odlišujú, pretože sa neriadime iba trendmi. Ideme vlastnou cestou, neustále sa vzdelávame a našim "kormidlom" sú hlavne mitochondrie.
Mocné baktérie, ktoré nám dávajú energiu na život a ako zistíte aj v dnešnom článku, tiež pre nás produkujú deutéria zbavenú vodu. 🙂
Čo sa v dnešnom článku dozviete:
Za posledné cca 3 dni, odkedy sme na webe zverejnili dlho pripravované novinky Mitochondriak 3.0, a videli Váš záujem, sme tiež dostali na email niekoľko otázok týkajúcich sa základov, ako napríklad:
-
Prečo zariadenia mitochondriak 3.0 obsahujú aj 760 nm?
-
Čo je to ATP?
-
Čo je deutéria zbavená voda?
-
Čo je to deutérium?
-
Aký je súvis medzi svetlom a našou hydratáciou? Naozaj si vodu tvoríme v tele?
-
V čom sa naša vlastná voda odlišuje od tej z vodovodu?
Poďme pekne po poriadku. Nemusíte sa však báť, že bude dnešný článok zložitý a nepochopíte mu. Naopak. Všetko Vám vysvetlíme rýchlo a laicky a samozrejme pre tých, ktorých zaujíma viac, na konci nájdete aj odkazy na štúdie, či ďalšie zdroje.
Tiež môžete navštíviť stránku jedného z našich zakladateľov - Jaroslava Lachkého ktorý sa venuje Kvantovej Biológii a aj mitochondriám už dlho, a na svojom blogu rozoberá dopodrobna aj tieto témy.
Ako naše mitochondrie tvoria ATP a energiu
Čo je to bunkový cyklus a ako v ňom premieňame prijaté "kalórie" alias potravu na energiu si môžete pamätať z nášho nedávneho praktického článku o Pulzácii. Ak však nie, nemusíte sa báť, pretože Vám to v 3 praktických vetách hneď zopakujeme.🙂
Respirácia (alebo aj bunkové dýchanie) je proces, v ktorom bunky získavajú energiu rozkladom potravy (tuky, cukry a bielkoviny). Deje sa to v organelách, ktoré každý "EasyLight-ák" pozná a volajú sa mitochondrie . [R]
Mitochondrie pomocou respirácie a kyslíka, ktorý dýchame, rozložia energiu z jedla (teda aj cukor, či tuk) na elektróny a protóny, z ktorých vytvoria ATP, oxid uhličitý (CO2), energiu a vodu. [R]
Vidíte? Aj takto jednoducho dokážete pochopiť Vášmu metabolizmu - vy zjete "veľké" jedlo (alebo rozložíte podkožný tuk), no a Vaše mitochondrie z neho odoberú vodík ten rozložia ma takmer neviditeľné subatomárne častice, z ktorých vznikne energia a Vy tak dokážete dýchať, premýšľať, hýbať sa a žiť.🙂
Čo je ATP a ako ho mitochondrie tvoria?
Ako môžete vidieť v pár riadkoch vyššie - ATP, CO2 aj voda, sú všetko produkty prirodzenej respirácie nášho metabolizmu. Oxid uhličitý je plyn, ktorý vydychujeme a následne ho dýchajú rastlinky, ktoré zasa vydýchnu kyslík. Fotosyntéza verzus respirácia.
ATP je zasa známe ako náš chemický substrát energie. Potrebujeme ho vždy, keď sa hýbeme, cvičíme, myslíme, trávime,...
ATP produkuje telo rôznymi spôsobmi, no na cca 90 až 98% sú za jeho recykláciu zodpovedné mitochondrie. To znamená, že lepšie pracujúce mitochondrie sa odzrkadlia aj na väčšom množstve dostupného ATP a teda na našom lepšom výkone a zdraví.
Zapamätajte si teda, že keď sa povie ATP - musíte si hneď spomenúť na mitochondrie. Mitochondrie nám ATP zabezpečujú. Poďme ďalej.
Tvorba ATP a ATP syntáza ako veľký filter pre metabolickú vodu
Ako sa hovorí, niekedy je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť (alebo čítať) a preto v tomto bode pripájame krátke video.
Video je skutočne krátke a stačí si pozrieť od 2:10 na pár sekúnd. Vidíte na ňom animáciu vnútra mitochondrie, kde sa nachádza niečo, čo produkuje ATP (našu energiu). To niečo je motor, ktorý sa volá ATP syntáza.
Ako vidíte, v podstate sa jedná o podobný "stroj" ako je napríklad vodná elektrárňa/turbína. Len s tým rozdielom, že náš motor je veľmi maličký a veľmi efektívny. Niektoré štúdie dokonca hovoria o tom, že mitochondrie pracujú aj s takmer 100%efektivitou, keď sú ožarované červeným svetlom.
Keď zjeme potravu, tá sa rozloží na vodík, ten zas na malé subatomárne častice (ako viete - elektróny a protóny), no a sú to práve protóny, ktoré potom putujú cez tento, prírodou premyslený stroj, ATP syntáza. Keď cez ňu protóny prúdia, roztáčajú ju podobne ako voda turbínu, pričom produkujú ATP a následne aj vodu.
Áno, dobre počujete. Vodu. Naše mitochondrie produkujú neustále vodu, vďaka čomu žijeme. [R] Rastlinky vodu konzumujú a živočíchy vodu tvoria.
Avšak, táto voda je iná ako voda, ktorú si nalejte napríklad z vodovodu. Táto voda je totiž do veľkej miery zbavená deutéria.
Čo je deutérium
Vodík je základný chemický prvok, ktorý každý poznáme ešte zo základnej školy. Vodík spaľujú hviezdy na oblohe a aj nové, moderné autá. Málo ľudí však vie, že vodík "spaľujú" aj naše mitochondrie. Koniec koncov, môžete to vidieť aj na peknom videu vyššie.
Nebojte sa, nejdeme Vás teraz nudiť jadrovou fyzikou, ani ničím podobným.😄 Chceme len, aby ste mali na pamäti, že vodík je základný prvok, ktorý tvorí súčasť všetkého, v mitochondriách ho spaľujeme a tiež tvorí dve tretiny z vody.
To "H" v "H2O" znamená Hydrogen (v preklade vodík).
No a vodík má aj svoj ťažší izotop. Nazýva sa deutérium. Väčšina ľudí to pozná aj pod pojmom ťažká voda.
* Iluastrácia od Jaroslav Lachký.
Čo robí deutérium a prečo by ste sa oň mali zaujímať
Deutérium, stabilný izotop vodíka, je súčasťou vody a organických zlúčenín. V prírode sa vyskytuje bežne. Využíva sa napríklad na rast, či na spomalenie niektorých chemických reakcií. Po sodíku je to druhý najrozšírenejší prvok v ľudskom tele. Hoci koncentrácia deutéria v organizme je oveľa nižšia ako koncentrácia ľahkého vodíka, je známe, že v bunkách s veľa deutériom dochádza k širokému spektru morfologických, biochemických a fyziologických zmien, vrátane zmien v základných procesoch, ako je bunkové delenie alebo energetický metabolizmus.
Ako teda vidíte, samotné deutérium a jeho nadmerná koncentrácia v našom tele dokáže ovplyvniť aj náš metabolizmus a teda aj množstvo energie, zdravie, či dokonca naše chudnutie/priberanie.
Vám ako laikovi si stačí zapamätať toto: deutérium je ťažký vodík a naše mitochondrie ho za nás filtrujú.
Ak sa pýtate ako, odpoveďou je ATP syntáza, ktorú ste videli vyššie. Presun protónov cez motor je skvelý spôsob, ako príroda zariadila filtráciu deutéria. Deutérium je totiž väčšie a ťažšie a cez motor ľahko neprejde.
Čo je deutéria zbavená voda
Ako teda môžete aj na základe týchto pár riadov vidieť, produkcia ATP je len vedľajší produkt mitochondrie. A to aj napriek tomu, čo hovorí "minestream".
Hlavný zámer mitochondrii je totiž produkcia vody a filtrácia deutéria. Tým, že ho mitochondria filtruje následne produkuje to, čomu hovoríme deutéria zbavená voda.
Ak si to chcete aj predstaviť, stačí ak pomyslíte na jednoduchý filter, aký si ľudia inštalujú na kohútik. Voda s nečistotami prichádza dnu, no a filter, vďaka svojim malým medzerám, prepustí iba malé čiastky a vodu. Rovnako funguje ATP syntáza.
Deutérium, ktoré sa priblíži, by malo byť zadržané, dnu do mitochondrie sa dostane len ľahký vodík, a tak voda, akú tvorí štvrtý komplex v mitochondrii, ostane zbavená deutéria. Bude to ľahká voda.
Voda, ktorá je zbavená deutéria, je následne ľahšia, menej viskózna, a ľahšie sa dostane a hydratuje každú časť bunky. Takto ostaneme hydratovaný, zdravší a výkonnejší.
V tomto bode si myslíme, že nie sú potrebné ďalšie detaily (určite sa tomu budeme postupne venovať na blogoch aj vo videách viac a viac), no ak Vás to zaujíma viac už teraz, odporúčame prejsť na stránku nášho zakladateľa Jaroslava Lachkého a na jeho blog, kde sa tomu venuje dopodrobna. O deutériu ma aj samostatnú kategóriu.
Ako vhodné červené a infračervené svetlo podporuje hydratáciu a produkciu deutéria zbavenej vody
Dostávame sa k záveru, akým je červené a infračervené svetlo a ich pozitívny a stimulačný vplyv na vodu a ATP syntázu.
Dnes je už známe, že práve červené a NIR svetlo stimulujú produkciu ATP. Najlepšie to robí práve vlnová dĺžka 670 nm, čo je aj dôvod, prečo sme ju do našich zariadení zaradili od začiatku a v pomere 80 ku 20 so 630 nm (na rozdiel od konkurenčných značiek).
Podľa štúdií sa tiež ukazuje, že práve svetlo 670 nm preniká do našich buniek aj mitochondrií, kde mení viskozitu vody, čím zlepšuje produkciu ATP a teda našu energiu. [R]
V čom sú zariadenia EasyLight Mitochondriak odlišné:
Práve na základe lepšej činnosti aj stimulácií ATP tvoria mitochondrie kvalitnejšiu vodu. Naše mitochondrie pomocou bunkového dýchania vodu dokonale filtrujú a čím kvalitnejšie pracujú, čím viac ATP tvoria, tým je kvalitnejšia aj naša vnútorná hydratácia. [R]
Toto je dôvod, prečo sme do zariadení Mitochondriak 3.0 pridali už aj 760 nm vlnovú dĺžku (a do nového prototypu UV portable dokonca aj UV svetlo).
LED diódy v zariadeniach EasyLight sú navrhnuté tak, že vyžarujú svetlo len pri veľmi špecifických, vopred naprogramovaných, terapeutických vlnových dĺžkach svetla. Nové zasyLight zariadenia Mitochondriak® využívajú vlnové dĺžky v rozpätí od 336 po 900 nm, v závislosti od modelu.
Všetky zariadenia EasyLight Mitochondriak 3.0 teda poskytujú minimálne 6 vlnových dĺžok, pričom 3 v spektre RED a 3 v spektre NIR, ktorých cieľom je ešte lepšie stimulovať štvrtý komplex v mitochondrii a produkciu ATP aj vody.
Aj jedna z najznámejších výskumníkov v oblasti RLT, Tina Karu, našla už dávno štyri akčné vrcholy v červenej až blízkej infračervenej oblasti: 620, 680, 760 a 820 nm, ktoré podľa nej patria do absorpčných spektier tzv. "redox aktívnych centier" cytochrómu c oxidázy (menovite - redukovaného CuA, oxidovaného CuB, redukovaného CuB. a oxidovaného CuA). [9, 10]
Aká je naša misia a naše motto:
"Nesnažíme sa „hacknúť“ prírodu ani napodobniť slnečné svetlo. Snažíme sa im len čo najviac priblížiť a využiť ich prírodnú liečivú silu!"
Priblížme sa prírode aj slnečnému svetlu a objavme svoj plný potenciál!
Mitochondriak®
-
Jaroslav Lachký, kniha Kvantová Biológia (https://jaroslavlachky.sk/eshop-produkty/kvantova-biologia/)
-
Gabor Somlyai - Defeating Cancer!: The Biological Effect of Deuterium Depletion#
-
Tina Karu J. Photochem. Photobiol. B Biol., 49 (1999), pp. 1-17
-
Margaret T.T. Wong-Riley, Huan Ling Liang, Janis T. Eells, Britton Chance, Michele M. Henry, Ellen Buchmann, Mary Kane, Harry T. Whelan, Photobiomodulation Directly Benefits Primary Neurons Functionally Inactivated by Toxins: ROLE OF CYTOCHROME c OXIDASE*, Journal of Biological Chemistry, Volume 280, Issue 6, 2005, Pages 4761-4771, ISSN 0021-9258, https://doi.org/10.1074/jbc.M409650200.
