.png){kind=logo}
Ahojte, volám sa Erik Lachký, som spoluzakladateľom značky Mitochondriak® a dnes by som vám rád povedal o mojich osobných skúsenostiach, ktoré ma presvedčili o dôležitosti svetla a celkovo prostredia akému sme vystavený. Poviem vám zopár zmien ktoré nastali v mojom živote keď som sa začal viac riadiť inštinktom a vystúpil som z davu, stal som sa mitochondriakom.
.png)
Osnova článku:
- Začiatky
- Uvedomenie si dôležitosti svojho okolia
- Grounding a barefoot - ako som sa k tomu dostal
- Ďalšie dôležité zmeny, ktoré zlepšili môj život
- Nevyhnutné zmeny, ktoré som musel spraviť po škole, keď som začal pracovať
- Záverečné slová
Ako väčšina mladých ľudí ani ja som si nevedel predstaviť deň bez počítaču, televízoru či mobilu. Denne som trávil veľa času či už na sociálnych sieťach, pozeraním seriálov alebo skrátka čímkoľvek čo ,,zabavilo" môj mozog.
Našťastie som bol dosť hravý, bavilo ma cvičenie ,,fitness", gymnastika, parkour a workout, čiže som mal aj dostatok pohybu. No všetko som robil s detským nadšením a bez rozmyslu, čo postupom času viedlo aj k viacerým zraneniam (zlomené kosti, vykĺbenina, rozbitá hlava...).
Ako pubertiak som sa aj s takýchto zranení dokázal zotaviť, avšak aj v mladom veku takýto spôsob života zanechal určité stopy, problémy, ktoré postupne zhoršovali kvalitu môjho života, bez toho aby som si to uvedomoval. Boli to napríklad bolesti kĺbov, či už pri športe, alebo aj pri bežnom pohybe. Taktiež bolesti hlavy, neschopnosť večer zaspať (do noci som hľadel na obrazovky) a pod.
Toto všetko sú problémy, s ktorými sa potýka väčšina dnešnej populácie, no málokto si to uvedomuje. Človek to berie ako prirodzenú vec až do chvíle, pokiaľ nezistí že aj takéto veci sa dajú vyriešiť.
Uvedomenie si dôležitosti svojho okolia:
Vplyv prostredia na život som si podvedome uvedomoval vždy, avšak nekládol som tomu priveľkú váhu až do momentu, kým som začal väčšinu voľného času tráviť namiesto interiéru vonku.
Táto zmena u mňa nastala v čase, keď vypukla korona, všetko sa zavrelo a ľudia boli nútený ostať zavretý doma. V tomto čase som bol ešte študent, končil som strednú školu a zrazu zo dňa na deň ju zavreli. Ostali sme doma, najskôr to mal byť týždeň, potom mesiac a nakoniec s toho bol takmer celý školský rok.
Prvé dni doma ubehli rýchlo, no ako sa z dňov stali týždne, tak som začal pociťovať že mi niečo chýba. Nikam som nechodil, keďže všetko bolo zavreté a do toho som býval na paneláku, takže nebola ani možnosť tráviť čas na záhrade.
Po určitom čase, keď začali prvé jarné dni, tak som začal tráviť viac času aspoň na balkóne, či už pri robení úloh do školy, alebo len tak som mal čas a začal som sa cítiť o niečo lepšie. Tento prvý stimul, ma prinútil k tomu sadnúť do auta a ísť k rieke ktorá pár kilometrov od miesta kde bývam. Samozrejme keď som dorazil, nikde nikoho nebolo, počasie bolo príjemné, na to že bol marec tak bolo dosť teplo. Čo mi napadlo ako prvé keďže som tam bol sám, bolo že si zatrénujem zopár sált či premetov. V čase pred tým som pravidelne chodieval do gymnastickej telocvične a dosť mi to chýbalo. Takto som strávil niekoľko hodín, čas ubiehal rýchlo, na konci som sa ešte šiel ovlažiť do rieky a keď už bolo slnko nízko, vybral som sa späť domov.
Ďalší deň som sa cítil o mnoho lepšie ako iné dni v poslednej dobe, čo ma prinútilo znovu ísť von do prírody. Z tohto prvého impulzu sa stala rutina a začal som čas tráviť takto v prírode vždy keď som mal príležitosť. Chodil som vždy smerom k danej rieke, lebo tam bol kľud a málokedy som tam niekoho stretol. Začal som tam chodiť na bicykli, inokedy pešo, skrátka som si začal užívať čas strávený vonku, obzvlášť keď bolo slnečno, nabíjalo ma to energiou a zmenilo to aj moje myslenie. Niekedy sa z toho stali aj niekoľkohodinové prechádzky, kľudne aj viackrát za deň, skrátka som sa prechádzal popri rieke, či kdekoľvek ma napadlo.
Ako čas plynul, postupne som si začal čítať o svetle, mitochondriách, elektromagnetizme a veci do seba zrazu začali zapadať. Prvý stimul, ktorý som pri mojej zmene začal zažívať, bolo prirodzené slnečné svetlo. Postupne som sa naň adaptoval, tým že som sa mu neustále vystavoval, čo prerástlo do lepšej nálady, lepšieho premýšľania, koncentrácie a vnímania okolia. Čo bol pre mňa veľký aha moment, bolo keď prišlo leto, a ja som sa po prvýkrát v živote nespálil na slnku. Do vtedy som sa ako dieťa vždy v lete aspoň raz extrémne spálil, keď som väčšinu času trávil v interiéry či zahalený a potom som zrazu išiel na celý deň niekde na kúpalisko. Došlo mi, že príroda vie čo robí a keď ju následujeme a sme s ňou pravidelne v kontakte, tak nám nikdy neublíži. To že sme sa vyvinuli nahý pod slnkom a nie oblečený v interiéry asi malo svoj dôvod.
Grounding a barefoot - ako som sa k tomu dostal
Aj napriek tomu že som pochopil dôležitosť aký vplyv má slnko na môj život, zmýšľanie a náladu, tak som mal stále občasné problémy s bolesťami kolien. Tušil som že to nebude spojené len s mojimi predošlými zraneniami.
O dôležitosti groundingu som počul už dávnejšie, najmä od môjho brata Jaroslava Lachkého, no nikdy som ho nepraktizoval pravidelne a hlavne dlhodobo. Tak som sa rozhodol moje prechádzky do prírody vylepšiť o grounding. Vždy keď som šiel po tráve, tak som sa skrátka vyzul a vychutnával som si ten pocit.
Postupom času, som si začal všímať aj ako vytáčam chodidlo do strany, čo je bežný problém pri nosení klasickej obuvi a došlo mi, že najmä to mi spôsobuje bolesti. Chôdzou na boso a sústredením sa na chodidlá, smer špičiek dopredu som dokázal zmeniť svoju chôdzu a bolesti začali ustupovať. Ako čas postupoval, viac a viac som využíval grounding a chôdzu na boso, tak som si uvedomil, že potrebujem zmeniť aj obuv, ktorú nosím všade kde nie je možné byť bosý. Nakoľko takáto obuv mi nedovoľovala prirodzenú chôdzu bez nutnosti sústrediť sa na to, čo bol problém najmä pri behu. Keď som celkovo zmenil obuv, hlavne klasické vysoké podrážky a prešiel som na barefoot, zmenila sa moja chôdza prirodzene aj bez nutnosti sústrediť sa na ňu. Najviac som to pocítil pri behu. Chvíľku síce trvalo kým som si zvykol na to že využívam chodidlá a svaly naplno, bez žiadnej opory hrubej podrážky, ale vyplatilo sa. V začiatkoch som mával viac svalovice no časom si nohy zvykli a ustúpili aj bolesti, ktoré boli u mňa často spojené najmä z behom.
Samozrejme aj dnes sa stane že občas mám nejakú bolesť, keď nejaký pohyb správne neodhadnem, pripadne niečo preženiem, idem nad svoje limity, avšak pri bežnom pohybe akým je chôdza, dlhšie státie či dokonca aj beh takéto stavy zmizli.
Ďalšie dôležité zmeny, ktoré zlepšili môj život:
Medzi najdôležitejšiu vec, ktorú som pred pár rokmi zmenil určite radím vyhýbanie sa modrému svetlu po západe slnka.
Tento bod bol pre mňa najviac viditeľný, najme na kvalite spánku. Moje bežné večery ako pubertiaka vyzerali tak, že buď bežal televízor, alebo nejaký seriál na notebooku a pri tomto som zaspával. Čudoval som sa, prečo nie som schopný zaspať, prečo mi to trvá niekedy aj hodiny, prečo sa v noci budím, musím ísť na wc a ráno sa potom neviem prebrať. Nebol som oboznámený s pojmom ako cirkadiánny rytmus, v čase keď som vyrastal, nikto nič také neriešil. Našťastie môj brat sa začal zaujímať o tému svetla, cirkadiánneho rytmu, mitochondrií... a neskôr k tomu priviedol aj mňa.
Moje prvé kroky boli že aspoň keď som šiel spať, nemal som už zapnutú žiadnu obrazovku, prestal som nadmerne svietiť pokiaľ to nebolo potrebne a v noci som sa snažil mať úplnú tmu a zároveň nemať v okolí žiadnu elektroniku.
Ďalší krok, najpodstatnejší v tomto bode bolo to, že som večer začal nosiť okuliare, ktoré blokujú modré svetlo. Už len táto jedná mala zmena sa veľmi rýchlo preukázala. Stačilo mi pár dní a zrazu už som nemal problém večer zaspať, nemal som problémy s tým že by som sa v noci budil, ani som nemal potrebu v noci chodiť močiť. Skrátka večer som ľahol, ráno som sa zobudil a bol som schopný plnohodnotne fungovať.
Druhá veľmi dôležitá vec, ktorú som zmenil bolo moje ráno. Začal som si dávať pozor na to čo spravím ako prvé, respektíve akému svetlu (prostrediu sa vystavím). Vždy som sa snažil ako prvé vybehnúť na chvíľku na balkón, aspoň na minútu či dve, rozhodne nie ako prvé vziať do ruky mobil a hneď so ožiariť displejom.
Náročnejšie to samozrejme bolo v zime, keď som potreboval skôr vstať a slnko vychádzalo neskôr. Práve kvôli tomuto obdobiu, som si zakúpil svoju prvú červenú žiarovku, ktorú som si pripevnil do lampičky na písacom stole. Vždy keď som vstával ešte za tmy, tak som sa snažil svietiť najskôr takýmto spôsobom, aby moje telo malo možnosť postupne sa prebrať a nie šokovo ako keď si ráno zažnete bielu LEDku a skoro dostanete infarkt a to vás preberie.
Toto boli moje začiatky, ktoré ma naučili o sile našej prírody a o dôležitosti prirodzeného vystavovania sa jej.
Nevyhnutné zmeny, ktoré som musel spraviť po škole, keď som začal pracovať:
Postupne ako čas postupoval, začal som pracovať, zmenili sa ako povinnosti, tak aj časové možnosti tak som viac a viac pociťoval potrebu využívať prírodu, nakoľko s prácou sa zmenilo aj moje prostredie. V práci som bol zavretý vnútri v hale, bez slnečného svetla, obklopený technológiami, pracoval som na zmeny, takže aj moja snaha o kvalitnejší spánok bola sťažená prácou v noci, čo ma prinútilo študovať veci viac do hĺbky a pokúsiť sa čo najviac znížiť nežiadúci efekt z neprirodzeného prostredia.
Pokiaľ som nepracoval v noci, tak som sa snažil čo najviac zoptimalizovať svoje večeri a spánok. To znamenalo úplnú zmenu osvetlenia domácnosti. Klasické LED som vymenil za červené LED bez flickeru, Vždy som večer nosil okuliare, hoci aj keď som šiel von s priateľmi a obrazovky som obmedzil na nevyhnutný čas a vždy som používal filtre, ktoré blokujú modré svetlo a znižujú teplotu vysielaného svetla.
V spálni som počas spánku nemal žiadnu elektroniku, maximálne budík na mobile, aj to vždy vo väčšej vzdialenosti a v letovom režime. Vďaka týmto pár veciam, so dokázal kvalitne spať aj napriek tomu že som mal rozhádzaný režim z nočnej práce.
Keď som pracoval ráno, tak som väčšinu roka nemal možnosť ísť ráno ako prvé na slnko, nakoľko bývala ešte tma. Preto som začal využívať, jednak čisto červené osvetlenie ako prvé počas dňa, ale aj infračervený panel, ktorý mi aspoň z malej časti nasimuloval východ slnka a tým moje telo pripravil na nový deň a zvládal som fungovať aj bez zbytočného a nadmerného stresu.
Cez deň som sa vždy keď bola možnosť snažil ísť aspoň na chvíľku na slnko a ideálne sa aj uzemniť. Čo sa týka uzemnenia, tak to sa stávalo obzvlášť ťažké, nakoľko nie vždy som mal čas odísť niekde kde sa môžem bezpečne vyzuť. Preto som začal hľadať alternatívy ako by som sa mohol jednoducho uzemniť. Vedel som že je možné spraviť vodivé topánky, nakoľko som si sám také vyrábal ešte na strednej škole pomocou medeného drôtu a medenej textílie, no táto varianta nebola moc príjemná na bežné nosenie.
Postupom času som sa cez medené drôty, neskôr nity dostal až ku materiálu, ktorý sa volá grafén a je možné ho pridať do bežnej podrážky. Toto zistenie ma veľmi fascinovalo a dlho som sa snažil nájsť spôsob ako si nechať vyrobiť takúto podrážku, až sa i to po dlhom snažení podarilo. Prvé uzemnené topánky som ihneď zaradil do svojho každodenného života a nemohol som urobiť lepšie. Vďaka ním dokážem byť uzemnený všade kde je trochu trávy aj bez toho aby som sa musel reálne vyzuť. Samozrejme vždy keď to okolnosti dovolia, tak sa vyzujem úplne na boso, to nenahradí nikdy nič.
Verím že som vám aspoň s časti objasnil čo ma viedlo k spôsobu života aký dnes vediem a čo ma presvedčilo o dôležitosti prírody. Okolnosti, ktoré ma sprevádzali ma naučili veľmi veľa ale hlavne to, že dnes ľudia žijú úplne odtrhnutý od prírody v ktorej sa vyvinuli a považujú to za normálne. Keď počujú o chôdzi na boso či dôležitosti slnka, tak to majú ihneď spojené s nejakým ezoterickým šialenstvom či woo doo. Nemám to nikomu za zlé a rozumiem tomu že opakovaná lož sa stane pravdou. Preto keď nám všade okolo tvrdia že slnko je zlé, obrazovky nám neškodia, umelé elektromagnetické polia na nás nemajú žiaden vplyv a podobne, tak sa to po nejakom čase z toho stane uznávaná pravda.
S mojím bratom zmýšľame dosť podobne a práve preto sme sa rozhodli založiť značku Mitochondriak, aby sme vám vedeli priniesť jednoduché pomôcky, ktoré dokážu zlepšiť kvalitu vášho života, ale hlavne aby sme vám pomohli pochopiť čo je naozaj to najpodstatnejšie. A tým je príroda, jej prirodzenosť a efektívne mechanizmy, ktorými ovláda všetko čo sa v našich životoch deje.
.jpg)
.jpg)
.jpg)